Vajčovská izba starých otcov a materí
Milí spoluobčania, priatelia, rodáci, účinkujúci a vážení hostia, srdečne Vás všetkých vítam u nás v Dolnom Vadičove na slávnostnom podujatí „Otvorenie Vajčovskej izby starých otcov a materí“.
Dolný Vadičov je malá čiastka zeme, ktorú Pán Boh pripravil pre nás, aby sme ju pretvárali, obrábali, zveľaďovali, budovali a pokojne s láskou v nej všetci nažívali.
Hlásiť sa k ľudovými tradíciám znamená, oživovať ducha našich predkov, ktorí s láskou a pokorou žili v spätosti s okolitou krajinou vplývajúcou na ich duchovný život. Jeho plodmi sú spevy a tance, ktoré dodnes všetci obdivujeme.
Na svoje tradície nesmieme zabúdať.
Obsah a forma ľudovej hudby a ľudových piesní sa viazali k spôsobu života ľudí na dedine.
Naši predkovia so záľubou spievali nielen na hostinách, drapačkách a na priadkach, ale i na poliach a v širokom okolí sa nahlas ozýval spev., ktorý nám veľmi veľa prezrádzal o živote ľudu v minulosti, o jeho myšlienkach, náladách, citoch, túžbach a hlavne o boji za lepší a spravodlivejší život.
Modlitbou za rodičov chceme otvoriť dnešný deň.
Tak počúvaj chvíľku človek, stíchni a počúvaj hlbinu duše.
Zamyslime sa a počúvajme dnes knihu spomienok:
Pomaly kráčam po známej ceste, vôkol sa pozerám a plakať sa mi zachce.
Kaplnka sa vypína z ďaleka, pri nej sa zastavím, no nevidím tu už toho človeka.
Niet tu už človeka čo za rána, za rosy, kosičku zobral a trávičku pokosil.
Niet tu už niektorých ženičiek, ich spev už nepočuť, už niet tej krásy,
v ktorej odeté cestou ku kaplnke kráčali.
Niet tu už tých susedov, rodičov, starých mám.
Už len spomienky nás pozývajú do ticha.
V dedinke vidím domček malý, v ňom izba jednoduchá,
a v tom dome láskou dýcha každá bytosť živá.
Bola to mama, otec, sestra, brat, starenka, starček.
Do svojho ľudského batôžka dostali silu pracovať
- obrobiť polia, nachovať dobytok, viesť domácnosť, rodinu.
Dostali pokoj – aby zmenil ich únavu na radosť.
Dostali pevné plecia – aby uniesli každodenné starosti.
Dostali súcit – aby pomáhali tým, ktorí majú smäd, aby im ukázali prameň.
Na svoju únavu, starosti, žiaľ – iba jeden liek poznali.
S ružencom v ruke a s modlitbou na perách liečili bolesť, smútok,
ďakovali za život, úrodu, za zdravie, za deti a prosili Pána Boha
o dar prežiť ďalší nastávajúci deň.
Postoj a čítaj dnes knihu spomienok.
Zatvor oči a načúvaj – načúvaj piesni zeme, kde kolíska tvoja sa rozhojdala,
kde z pŕs matere do tvojich svalov sa sila zeme vliala.
Zatvor oči a pozeraj – pozeraj na film, čo príroda tvojim očiam dala,
na film, v ktorom domovina tvoja hlavnú rolu hrala.
Zatvor oči a zaplač – zaplač za všetkým,
čo domovizeň táto tvojej duši dala a zaplač za všetkým,
čo voda v doline do priehrady vzala.
Postoj a uľaví sa duši tvojej.
Postoj a pomodli sa za všetkých, čo vzišli z rodnej hrude tvojej.
Bože dobrý, Bože milý, zachyť šepot mojich slov,
Dožič, aby dlho žili, žehnaj mojich rodičov.
Žehnaj mojich bratov, sestry, veď nás všetkých do neba,
Obdar že nás vierou svätou, neodlúč nás od seba.
Otec, matka pre nás žijú, v práci sily tratia,
Keď nás zbožne vychovajú, nech sa k tebe vrátia.
Vážení hostia, milí priatelia ........
Človek má rôzne nápady. Dobré a aj zlé, zbytočné, náučné, pamätihodné. A práve tým dobrým nápadom bolo zriadiť v našej obci Vajčovskú izbu starých otcov a materí. Izbu, ktorá by nám pripomínala našich rodičov, našich prarodičov, obdobie v akom žili. Preto som oslovila aj Vás občanov, aby ste nám pri zriadení pamätnej izby pomohli. Ďakujeme tým občanom, ktorí si našli čas a zo svojich príbytkov, z povalí, zo skríň, venovali alebo zapožičali obci staré historické veci na zriadenie Vajčovskej izby starých otcov a materí. Občania zo svojich „zbierok“ priniesli hlinené džbány, starodávne kuchynské potreby, obrazy, pracovné náradia, rôzne starodávne výšivky, súčasti– krojov ženských a mužských, čižmy ku kroju, rôzne druhy nábytku (mangel, stôl, lavicu, kolísky, truhlice, kolovrátky). Zriadili sme dve miestnosti, ktoré nám pripomenú minulé obdobie, obdobie, kedy žili naši rodičia, starí rodičia a spomienkou zájdeme do obdobia a do rokov, v ktorých nás vychovali a kde sme vyrástli. Teraz našim deťom a vnúčatám chceme týmto ukázať ako sa kedysi dávno bývalo.
Nech slúži táto naša Vajčovská izba starých otcov a materí nám občanom, rodákom, žiakom základnej školy a materskej školy, občanom zo susedných obcí a iným návštevníkom.
Tieto krásne priestory môžeme spoločne využívať aj na výstavu ručných prác, spoločne si tu môžeme zahrať a zaspievať a aj zaspomínať.
Menovite ďakujeme týmto občanom, ktorí na zriadenie tejto izby veci priniesli:
Hermíne Ďuranovej, Martinovi Mičundovi, Gitke Kočnerovej, Mirkovi Holákovi, Mirkovi Jackovi, Romanovi Švecovi, Jankovi Behúňovi, Lidke Kubíkovej, Milke Vnukovej, Jánovi Hanzelovi.
Touto cestou by som chcela osloviť aj ostatných občanov, ak by mali doma takéto ľudovo-pamätné predmety vhodné do Vačovskej izby, a niet už pre ne miesto, no zároveň Vás k nim viažu krásne spomienky, radi ich od Vás príjmeme, za čo Vám aj vopred ďakujeme.
--> Zobraziť všetky fotografie <--
Rozlúčka s predškolákmi
Článok ku príspevku "Rozlúčka s predškolákmi" neexistuje.
--> Zobraziť všetky fotografie <--
Dobrovoľný hasičský zbor - ukážka deťom MŠ
Článok ku príspevku "Dobrovoľný hasičský zbor - ukážka deťom MŠ" neexistuje.
--> Zobraziť všetky fotografie <--